BOZP a OPP – bezpečnosť práce

BOZP – Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (skratka: BOZP) je veľmi široký interdisciplinárny (medzivedný) obor. V súčasnej dobe však neexistuje oficiálna definícia, a preto v odbornej literatúre môžete nájsť rôzne definície v závislosti od uhla pohľadu na zaistenie bezpečnosti práce (napr.: súhrn opatrení stanovených právnymi predpismi a zamestnávateľom, ktoré majú predchádzať ohrozeniu alebo poškodeniu ľudského zdravia v pracovnom procese).

BOZP tvorí celý rad oblastí a problematík. Ide najmä o:

• manažment rizík (vyhľadanie a vyhodnotenie rizík pri práci, kategorizácia prác),
• technické a organizačné požiadavky na pracovné prostredie, na organizáciu práce a na pracovné postupy,
• hygienu práce,
• zakázané práce a pracoviská (všeobecne zakázané práce, práce a pracoviská zakázané niektorým skupinám zamestnancov),
• bezpečnosť technických zariadení (vyhradených, tzn. elektrických, plynových, tlakových a zdvíhacích, ale aj ostatných),
• pracovnú zdravotnú službu (kontroly pracovísk, zdravotné prehliadky zamestnancov, školenia atď.),
• poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, umývacích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov a pitného režimu,
• ergonómia,
• bezpečnostné značenie a signály,
• školenia zamestnancov a ďalších osôb,
• pracovnej úrazovosti a o chorobe z povolania.

BOZP na koho sa vzťahuje?

Povinnosť zabezpečovať BOZP sa nevzťahuje iba na zamestnávateľov a zamestnancov, ale tiež na zamestnávateľov, ktorý sú fyzickou osobou SZČO a samy tiež pracujú (napr. praktický lekár, tlmočník, audítor), na fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a na jeho príbuzných v priamom rade, súrodenca a manžela, ak sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh. Zamestnávateľ je povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.

BOZP a zodpovednosť?

Úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Táto zodpovednosť môže mať až trestno-právne dôsledky.

BOZP a kto ho kontroluje?

Štátnu správu v oblasti inšpekcie práce vykonávajú orgány štátnej správy, ktorými sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce.

• Národný inšpektorát práce (skratka NIP) je orgán štátnej správy so sídlom v Košiciach, ktorý riadi a kontroluje inšpektoráty práce.
• Inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy Slovenskej republiky, ktoré sú riadené zákonom č.125/2006 Z.z. Hlavnou náplňou Inšpektorátu práce je kontrola dodržiavania povinností plynúcich z pracovnoprávnych predpisov. V prípade zistenia nedostatkov je Inšpektorát práce oprávnený vyžadovať ich odstránenie a ukladať pokuty.

Pod Národný inšpektorát práce spadá osem inšpektorátov práce, ktoré majú sídla a územné obvody krajov zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov:

• Inšpektorát práce B. Bystrica
• Inšpektorát práce Bratislava
• Inšpektorát práce Košice
• Inšpektorát práce Nitra
• Inšpektorát práce Prešov
• Inšpektorát práce Trenčín
• Inšpektorát práce Trnava
• Inšpektorát práce Žilina

BOZP a základné právne predpisy

Požiadavky na zaistenie BOZP sú definované v celom rade právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP (ktoré to sú definuje Zákon 124/2006 Z.z. o BOZP).

Jedná sa o viac ako 80 právnych predpisov, stovky technických noriem a ďalších ostatných predpisov na zaistenie BOZP (návody k použitiu atď.). Najpodstatnejšími právnymi predpismi sú:

• Zákon č. 311/2001 Z. z. ZÁKONNÍK PRÁCE v znení neskorších predpisov,
• Zákon č. 124/2006 Z. z. o BOZP, n. v. č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko, n. v. č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko,
• Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• Zákon NR SR č. 355/2007 Z.z. O ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 30a Pracovná zdravotná služba,
• N. v. č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, vyhláška č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci, vyhláška č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, N. v. č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov, vyhláška č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci, N. v. č. 83/2013 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci, N. v. č. 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami,
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko,
• Vyhláška č. 292/2008 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť.

BOZP a sankcie za nedodržanie v zákone č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

§ 19 Správne delikty

(1) Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená:

1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur,

2. smrť, najmenej 33 000 eur,

b) fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) treťom bode v sume podľa písmena a),

c) vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom podľa osobitného predpisu,25) ktorí svojím zavinením porušili povinnosti vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a), záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, dali pokyn na také porušenie alebo zatajili skutočnosti dôležité na výkon inšpekcie práce, až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku.

(2) Inšpektorát práce uloží pokutu,

a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za:

1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,

2. vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je potrebné oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie, ktoré vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu,13) od 300 eur do 33 000 eur,

b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za:

1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur,

2. nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur.

(3) Závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je:

a) nedodržanie podmienok ustanovených pre pracovný čas a dobu odpočinku pri výkone prác zaradených orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu,3b),

b) presiahnutie odpracovaného času nad rozsah pracovného času uvedeného v evidencii pracovného času vedenej zamestnávateľom25b) o viac ako 10 % najmenej však o 30 minút v jednom dni pri práci vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti,

c) nedodržanie podmienok ustanovených pre prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, mladistvých zamestnancov a zamestnancov so zdravotným postihnutím,

d) nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia,

e) neprijatie opatrení v priestoroch podľa osobitného predpisu18b) na vylúčenie ohrozenia života a zdravia zamestnancov, nevykonanie nevyhnutných opatrení v týchto priestoroch na obmedzenie možných následkov ohrozenia života a zdravia zamestnancov alebo umožnenie prístupu do týchto priestorov zamestnancom, ktorí nie sú riadne a preukázateľne oboznámení, nemajú výcvik a vybavenie podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

f) neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave.

(4) Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

(5) Pokutu podľa odsekov 1 a 2 nemožno uložiť osobe, ktorej bola za to isté porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv už právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov; to neplatí, ak bola uložená bloková pokuta.

(6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na:

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,

d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

(7) Uložením pokuty vedúcemu zamestnancovi nie je dotknutá zodpovednosť zamestnávateľa za to isté porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona a osobitných predpisov.

atď.